1995
Smrť skvelej tety Louise vyvolá u Cranevcov melancholickú náladu a premýšľajú o zmysle života. Po Daphninom podpichovaní, Martin prezradí, že za posledných tridsať rokov tajne písal texty pesničiek a dúfal, že raz jednu ponúkne Frankovi Sinatrovi. Niles a Frasier pripoja k jednému textu aj melódiu a Martin ju pošle svojmu speváckemu idolu. Posledná vôľa tety Louise stanovila Frasierovi, že musí predniesť príhovor na zádušnej omši a Nilesovi, že sa musí postarať o jej popol. Počas cesty na omšu sa Cranovci zastavia v lese, aby tam rozprášili jej pozostatky, no Nles nemôže otvoriť urnu a keď sa mu to podarí, popol vysype priamo na seba a Frasiera. Okreminého, Martin je smutný, lebo dostal zamietavú odpoveď od Ol Blue Eyes. Na pohrebe, Frasier sa snaží povedať niečo pekné o jeho všetečnej tete, ale nakoniec sa mu podarí citlivá reč. Potom, ako poctu otcovi, Frasier vedie zbor v oduševnenom podaní Martinovej pesničky.
Viac o Frasier
