Želary

Píšu sa štyridsiate roky, doba okupácie a protektorátu. Eliška je mladé dievča, toho času z dôvodu uzavretia vysokých škôl nedoštudovaná lekárka. Pracuje ako zdravotná sestra v mestskej nemocnici, má milostný pomer so sympatickým a úspešným chirurgom Richardom. Eliška aj Richard, rovnako ako ich spoločný priateľ, doktor Chládek, sú zapojení do domáceho odboja. Jednej noci privezú na chirurgickú kliniku ťažko poraneného muža, vidieka zo vzdialených pohraničných hôr. Muž potrebuje nutne transfúziu. Má rovnakú krvnú skupinu ako Eliška. Tá mu svojim darcovstvom zachráni život. Tak sa krvou nadviaže puto, ktoré v našom príbehu vyústi do zvláštneho, neobyčajne silného milostného vzťahu medzi modernou, mestskou, vzdelanou Eliškou a barbarským, prírodným mužom s detskou dušou - Jozou. Odbojová skupina, v ktorej sú lekári zapojení, je dekonšpirovaná a prenasledovaná gestapom. Všetkým hrozí smrť. Zatiaľ čo vedúci skupiny, primár Richard, milenec Elišky, cez noc zmizne do ilegality, pre Elišku jej spolubojovníci za jej chrbtom narýchlo vymyslia iný, zdanlivo bezpečný úkryt. Dohodnú sa s pacientom Jozom, aby Elišku ukryl vo svojej drevenici ďaleko v horách. S falošnými dokumentmi, s novou identitou, je Eliška, teraz Hana, donútená zo dňa na deň opustiť mestský život a stať sa ženou horala. Žiť uprostred divokej prírody, v horskej dedine, kde sa zastavil čas pred sto päťdesiatimi rokmi. Táto dedina sluje tajomným názvom Želary.