2016, 102 min
Michael "Eddie" Edwards bol neobyčajne odvážny britský skokan na lyžiach, ktorý nikdy nestratil vieru sám v seba, hoci ho nikto nebral vážne. S pomocou charizmatického a rovnako rebelantského trénera sa postavil všetkým autoritám a po svojej účasti na ZOH v Calgary v roku 1988 si získal srdcia športových fanúšikov na celom svete.
Hoci Eddie nebol nadaným atlétom, zasvätil svoj život jedinému cieľu - stať sa olympionikom. Vyskúšal si rôzne športy a disciplíny a nakoniec zakotvil pri zjazdovom lyžovaní. Keď sa nedostal do britského olympijského tímu v roku 1984, preorientoval sa na skoky na lyžiach.
Tu však narazil na niekoľko problémov. Británia nikdy nemala zastúpenie v skokoch na lyžiach na zimných olympijských hrách. A Eddie ešte nikdy nestál na skokanskom mostíku. Bol oveľa hmotnejší ako väčšina skokanov, z ktorých všetci začali so skákaním v ranom veku. Nemal finančné prostriedky, skoro žiadny tréning a v dôsledku zlého zraku sa mu počas skoku okuliare nebezpečne zahmlievali.
Napriek tomu jeho odhodlanie zvíťazilo. S požičaným vybavením sa ako jediný britský účastník na majstrovstvách sveta v roku 1987 umiestnil na 55. mieste, čo stačilo na to, aby mohol odletieť na ZOH v Calgary v roku 1988.
Calgary bolo miesto, kde Eddie skutočne vzlietol - doslova i obrazne. Aj keď sa umiestnil na poslednom mieste v oboch disciplínach - v skoku na 70 a 90 metrov - stal sa miláčikom médií, ktoré mu narýchlo vymysleli prezývku Orol. Stal sa ľudovým hrdinom, známym pre svoj neortodoxný štýl, vzhľad a vôľu súťažiť.
Bolo len otázkou času, kedy sa o neobyčajne skromnom hrdinovi vznikne film.
Túžba splniť si životný sen je motorom snáď každého z nás. Ale taký motor, aký v sebe skrýva už od detstva Michael Edwards (TARON EGERTON), nemá snáď nikto.
Jeho túžba je zdanlivo jednoduchá a priamočiara - stať sa olympionikom a reprezentovať Veľkú Britániu na niektorých olympijských hrách v nejakom športe, celkom jedno v ktorom. A tak malý Michael vyskúša veľa rôznych atletických disciplín, aby seba i svoje okolie uistil o nedostatku akéhokoľvek športového talentu v športoch, ktoré by mu umožnili účasť na letných olympijských hrách. Preto sa sústredí na hry zimné. Ale ani v zjazdovom lyžovaní nemá šťastie ani talent.
Väčšina ľudí by to už dávno vzdala, ale Michael takým mäkkým nie je. Jeho poslednou šancou sú skoky na lyžiach, a to predovšetkým vďaka tomu, že v Británii nie je veľa skokanov s olympijskými ambíciami. Vlastne tu nie sú žiadni. Rozhodne sa učiť od najlepších, a tak opustí rodnú krajinu a na vlastnú päsť vyrazí do Álp. Chvíľu pozoruje skokanov v akcii, potom si vlezie na mostík a rozbehne sa. Po niekoľkých bolestivých pádoch si uvedomí, že ak chce vyraziť na olympiádu a zostať nažive, bez trénera to nepôjde.
