komedie

1972
Pôvodný názov: Trinity Is Still My Name
Réžia: E. Barboni
Rok výroby: 1972

Talianski režiséri vytvorili špecifický podžáner v najamerickejšom filmovom žánre, akým je western, a významne prispeli k jeho obrodeniu v 60. rokoch minulého storočia. Medzi režisérov, ktorí do vývoja spaghetti westernov významne zasiahli, nepatrí len Sergio Leone (Vtedy na Západe, Pre hrsť dolárov...) či Sergio Corbucci (z Franca Nera urobil hviezdu po nakrútení snímky Django), ale aj Sergio Colizzi a Enzo Barboni, ktorých špecialitou boli najmä crazy spaghetti westerny, teda westernové komédie.
Po prvý raz sa slávna dvojica Bud Spencer a Terence Hill, občianskymi menami Carlo Pedersoli a Mario Girotti, objavili v spaghetti westerne Boh odpúšťa... Ja nie režiséra Sergia Colizziho. Pôvodne chcel Colizzi nakrútiť snímku iba s jedným hrdinom, ale dcéra producenta Continiho, Amata Maria, ktorá bola vtedy zaľúbená do plaveckého šampióna Pedersoliho, chcela priateľovi zabezpečiť filmovú kariéru. Navrhla ho preto do pripravovaného westernu ako partnera vtedy už pomerne známeho a obľúbeného Girottiho alias Terencea Hilla. A tak sa zrodila dvojica, ktorá ponúka divákom väčšinou priamočiary „fackovací“ humor, keď dokázala štýlom facka – smiech baviť divákov takmer dve desaťročia. U nás sme ich po prvý raz videli v snímke Keď sa nahneváme, budeme zlí, neskôr nasledovali filmy ako Malý unavený Joe či Pravá a ľavá ruka diabla a mnohé ďalšie.