1964
Predstaviteľ Jánošíka z roku 1935 vo filme Martina Friča, režisér Paľo Bielik nakrútil o takmer 30 rokov neskôr prvý slovenský širokouhlý filmový veľkofilm o legendárnom ľudovom hrdinovi. Až do roku 2009 zostal jediným skutočne veľkolepým filmovým spracovaním osudov tohto emblému Slovenska.
Pokus z deväťdesiatych rokoch minulého storočia, pripravovaný filmármi, naklonenými Vladimírovi Mečiarovi a jeho ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi, dopadol katastrofálne. Na Biermannov projekt sa vynaložilo z peňazí daňových poplatníkov niečo vyše 60 miliónov korún, na jeho predchodcu len o niečo menej.
Pokus o najnovšie spracovanie, ktorý tak veľkolepo ohlásil producent Rudolf Biermann v roku 2002, dokončila režisérka Agnieszka Hollandová so svojou dcérou Kasiou Adamikovou až v roku 2009 vďaka producentovi Dariuszovi Jablonskému. Premiéra filmu Jánošík - Pravdivá história z pera scenáristky Evy Borušovičovej s Václavom Jiráčkom v hlavnej úlohe mala premiéru 04.09.2009.
V histórii slovenskej kinematografie tak dodnes zaznamenávame päť filmových a jedno televízne spracovanie jánošíkovskej témy – Jánošík (1921, Jaroslav Siakeľ), Jánošík (1935, Martin Frič), Jánošík I – II (1962-63, Paľo Bielik), animovaný film Zbojník Jurko (1976, Viktor Kubal), televízna opera Juro Jánošík (1987, Jozef Zachar) a Jánošík - Pravdivá história (2009, Agnieszka Hollandová, Kasia Adamiková). Do istej miery môžeme k tejto téme priradiť aj divácky obľúbenú komédiu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975).
„Jediným bohom vo filme je pre mňa obecenstvo,“ vyhlásil v rozhovore pre Roľnícke noviny v roku 1970 prvý profesionálny slovenský režisér, Paľo Bielik. A potvrdil to aj svojím Jánošíkom. V uvoľnenej atmosfére 60. rokov už nemusel brať ohľad na ideologické postuláty 50. rokov, čo sa odrazilo aj vo veľkofilme. Westernovo priamočiary stret dobra a zla vylúčil akékoľvek otázky o vierohodnosti, sociálnej či ľudskej pravdepodobnosti. Bielik všetko podriadil akcii, dobrodružstvu a heroizácii legendárneho hrdinu. O jeho remeselnom majstrovstve svedčí striedanie poetických epizód s dramatickými, komických scén s patetickými, okamihov pokoja s chvíľami napätia.
Bielikov projekt bol finančne najnáročnejšou produkciou slovenskej kinematografie do roku 1963 – výroba prvého dielu stála vyše 4,5 milióna Kčs, druhého až vyše 5,5 milióna Kčs.
