2019, 64 min
Je 1.12.2018. Stojíme v daždi po dlhom putovaní na hrane najvyššieho vodopádu sveta Salto Angel. S úžasom hľadíme na rieku, ktorá sa prudko lomí a mizne v kilometrovej hlbočine v bielych hmlách. Máme všetko premočené. Vŕtame prvý nit a hádžeme stometrové lano do prázdna. Konečne prestáva pršať. Vybaľujem z batohu dron, ktorý sa mi akoby zázrakom podarilo preniesť cez množstvo vojenských kontrol až sem. Pred pár mesiacmi vraj ním bol spáchaný na prezidenta neúspešný atentát. Venezuela sa tak stala jedinou krajinou sveta, kde platí zákaz ním lietať. Ťažko tu niekomu vysvetľovať, že vlastne im chceme obhájiť prvenstvo najvyššieho vodopádu sveta. Chcem nasnímať našu plánovanú novú cestu cez vodopád. Voda sa ním rúti bez kontaktu so skalou 807 metrov. V každom z nás zanecháva tento fenomén pocit úžasu a výnimočnosti. Dva dni sme zlaňovali, robili štandy, kým sme sa nakoniec neocitli pod vodopádom. Dole sme si sňali prilby a plný emócii zo zážitkov sme zakričali: Salto Angel je kráľ. Nech sa české pokusy o zmenu poradia najvyšších vodopádov sveta skončia akokoľvek, mňa teší dôležitý fakt, že cez tieto dva najvyššie vodopády sveta otvorili novú cestu pre ďalších ako prví Slováci. A to nám už nikto na tejto Zemi nezoberie.
