Dokumentárny film SR (2023). Agneša Urbanová mala deväť rokov, keď sa od roku 1944 s rodičmi pre ich pôvod musela ukrývať v horách. Objavili ich a poslali do koncentračného tábora v Seredi. Jej otec sa ešte cez arizátora ich obchodu snažil vybaviť, aby ich z transportného zoznamu vyškrtli, resp. nechali v Seredi, ale podarilo sa mu to len z časti - vyškrtli iba jeho. On sa však rozhodol, že pôjde s manželkou a dcérou. Nakoniec ich aj tak rozdelili. Ony dve boli transportované do Terezína, kde sa dočkali oslobodenia. On do Sachsenhausenu, z ktoreho sa nevrátil. Agnešina mama sa roky snažila zistiť, kde a ako zahynul, ale nedopátrala sa k ničomu. Pani Agneše sa pomocou jej dcéry Tatiany podarilo otca symbolicky vrátiť do Liptovského Mikuláša, na miesto, kde bol s rodinou naposledy šťastný.
