2020
V druhej polovici 20. storočia vládla v Južnej Afrike politika apartheidu. Voči represívnemu systému založenému na rasovej segregácii sa však 80. rokoch zdvihla vlna odporu a búriť sa začalo nielen černošské obyvateľstvo.
Rasistická politika oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás sa prejavovala rozdelením dopravných prostriedkov pre belošských a „farebných“ obyvateľov. Černošské obyvateľstvo malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl, nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom.
Dvaja bieli študenti sociológie, Tim Jenkin a Stephen Lee, hlbšie spoznali nespravodlivý režim útlaku a túžili po jeho zmene. Angažovali sa v nelegálnom Africkom národnom kongrese, zakázanej politickej strane, ktorá obhajovala záujmy utlačeného černošského obyvateľstva a pôsobila v ilegalite.
Zúčastňovali sa na akciách proti apartheidu a bojovali za slobodu a rovnosť všetkých rás. V roku 1975 si mladí politickí aktivisti zaobstarali technické prostriedky a začali vyrábať letáky, ktoré šírili v Johannesburgu a Kapskom Meste. V roku 1978 ich polícia zatkla a obvinila z výroby a distribúcie zakázaných materiálov. Jenkina odsúdili na 12 rokov väzenia, Lee dostal osemročný trest a oboch uväznili v ústrednej belošskej väznici v Pretórii.
Dvaja inteligentní a vynaliezaví mladíci, ktorí doteraz bojovali za slobodu národa, zrazu musia bojovať sami za seba. Snažia sa vymyslieť spôsob, ako sa dostať späť na slobodu. Pre úspešný útek z väzenia by potrebovali otvoriť všetkých deväť dverí, ktoré vedú za väzenské múry. Problém, ako vyrobiť kľúče, vyrieši Jenkin. Prepašuje do väzenia peniaze a prípravy na útek sa začnú. Vhodná chvíľa na akciu nastane v decembri 1979, ale utečencov, ktorým pomáha aj spoluväzeň Alex Moumbaris, na ceste čaká množstvo neočakávaných situácií.
Dostať sa za múry väzenia v nebezpčenej krajine však nestačí. musia ju tiež čo najrýcheljšie opustiť. Z Južnej Afriky ich ešte čaká náročná cesta cez Mozambik, Zambiu, Angolu a Tanzániu do bezpečia v Londýne.
