Vrchol tvorby slovenského režiséra Karola Skřipského /1908/ sa dá zaradiť do konca päťdesiatych a začiatkov šesťdesiatych rokov. Je popredným popularizačno vedeckým dokumentaristom a na jeho konte sa objavujú hlavne snímky s prírodnou a etnografickou tematikou. S Martinom Slivkom v r. 1960 odovzdáva film o ornamentálnych motívoch ľudových interiérov na západnom Slovensku, jeho Ždiarske rekviem je obrazom tradičného života slovenskej horskej dediny v cykle celého roka. V r. 1967 upozorní na seba zaujímavou správou o živote osamelého Robinsona uprostred Východoslovenskej nížiny s názvom Štyri dni Ľudovíta Čonku. Doménou jeho tvorby sú filmy o Vysokých Tatrách, ich počtom sa radí medzi popredných režisérov a kameramanov s touto témou. V Kvetoch Tatier /1954/ netradičnými obsahovými a formálnymi postupmi ide do hĺbky ich sveta, spomalenými zábermi umocňuje dramatičnosť vysokohorského prostredia.